Na vypracovanie štruktúrovaného prehľadu sa použila počítačová rešerš publikovanej literatúry o riziku samovrážd a vplyvoch na samovraždy u veterinárnych lekárov s porovnaním s rizikom a vplyvmi v iných profesijných skupinách a vo všeobecnej populácii. Veterinárni lekári majú proporcionálny pomer úmrtnosti (PMR) na samovraždu približne štvornásobne vyšší ako všeobecná populácia a približne dvojnásobne vyšší ako ostatné zdravotnícke profesie. V priebehu kariéry veterinárneho lekára môže dôjsť ku komplexnej interakcii možných mechanizmov, ktoré zvyšujú riziko samovrážd. K možným faktorom patria charakteristiky jednotlivcov, ktorí vstupujú do profesie, negatívne vplyvy počas pregraduálnej prípravy, stresory súvisiace s prácou, ľahký prístup k prostriedkom a ich znalosť, stigma spojená s duševnými chorobami, profesionálna a sociálna izolácia a zneužívanie alkoholu alebo drog (najmä liekov na predpis, ku ktorým má profesia ľahký prístup). Ďalšími možnými vplyvmi sú kontextové vplyvy, ako napríklad postoje k smrti a eutanázii, ktoré sa formujú v dôsledku rutinnej účasti profesie na eutanázii spoločenských zvierat a porážke hospodárskych zvierat, a “nákaza” samovraždami v dôsledku priameho alebo nepriameho vystavenia samovraždám kolegov v rámci tejto malej profesie. Viac informácií nájdete TU.
Prevencia samovrážd
Veterinárni lekári a samovražda: Štruktúrovaný prehľad možných vplyvov na zvýšené riziko
Je známe, že veterinárni lekári sú vystavení vyššiemu riziku samovrážd v porovnaní s bežnou populáciou. O možných mechanizmoch, ktoré sú základom zvýšeného rizika samovrážd v tejto profesii, sa veľa špekuluje, ale empirického výskumu je málo.
