Metódy: Študenti britských a írskych veterinárnych škôl, ktorí absolvovali niektoré klinické EMS, vyplnili dotazník s uzavretými a otvorenými otázkami ako súčasť prierezovej štúdie. Zisťovali sa demografické údaje a skúsenosti s diskrimináciou, podrobnosti o incidentoch a hláseniach, ako aj postoje respondentov. Kvantitatívne údaje sa analyzovali pomocou Pearsonovej chí-kvadrát analýzy na analýzu charakteristík respondentov a ich skúseností s diskriminačným správaním a následným nahlásením. Kvalitatívna obsahová analýza sa použila pre údaje s otvorenými otázkami.
Výsledky: Zo 403 respondentov 36,0 % vnímalo správanie, ktoré považovali za diskriminačné. Najčastejšou formou diskriminácie bolo správanie na základe pohlavia (38,0 %), po ktorom nasledovala etnická príslušnosť (15,7 %). Medzi skúsenosťou respondentov s diskriminačným správaním a nasledujúcimi charakteristikami existovali významné súvislosti: vek(p = 0,0096), zdravotné postihnutie(p < 0,00001), rasa/etnická príslušnosť(p < 0,0001), pohlavie/rod(p = 0,018) a status LGBTQ+(p = 0,001). Dozorujúci veterinárni lekári boli najčastejšie uvádzanými páchateľmi diskriminačného správania (39,3 %) v porovnaní s klientmi (36,4 %). Iba 13,9 % respondentov, ktorí zažili diskrimináciu, nahlásilo túto udalosť (udalosti). Respondenti so zdravotným postihnutím najmenej často súhlasili s tvrdením, že profesijné orgány robia dosť pre riešenie diskriminácie(p < 0,0001). Väčšina respondentov súhlasila s tvrdením, že sexizmus je stále problémom (74,4 %), ale muži s ním častejšie nesúhlasili(p = 0,004). Väčšina respondentov sa domnievala, že je potrebné zvýšiť etnickú rozmanitosť (96,3 %).
Diskusia: Diskriminačné správanie je problémom pre študentov, ktorí vidia prax, najmä pre tých, ktorí majú jednu alebo viac chránených charakteristík (ako je definované v britskom zákone o rovnosti z roku 2010). Zlepšené vzdelávanie by malo zahŕňať pohľady menšinových skupín, aby pomohlo odstrániť diskriminačné správanie z veterinárnej praxe.
Viac informácií nájdete TU.
